Geografické údaje

Katastrálne územie Ťapešova leží na juhozápad od Oravskej priehrady. Hranicu katastra tvorí na severozápade terasová hrana rieky Biela Orava, na severovýchode a východe dolina potoka Javorina a na juhovýchode a juhu hrebeň Oravskej Magury a na juhozápade a západe dolina potoka Adamka.
Susednými katastrami sú na severozápade Oravská Jasenica, na východe a severovýchode Vavrečka, na juhu a juhovýchode Krásna Hôrka a na juhozápade a západe Lokca.
Veľkosť katastrálneho územia je cca 673 ha, z čoho pripadá 130 ha na lesnú a 373 ha na poľnohospodársku pôdu (126 ha orná pôda, 85 ha lúky, 162 ha pasienky) a ostatná časť katastra je využívaná na nepoľnohospodárske účely.
Obec Ťapešovo patrí do okresu Námestovo a do Žilinského kraja.

Katastrálne územie Ťapešova sa orograficky začleňuje do oblasti Stredných Beskýd, celku Oravskej Magury, podcelku Budína a do Podhôľno – Magurskej oblasti, celku Oravskej kotliny, podcelku Hruštínskeho podolia.
Z geologického hľadiska patrí vonkajšiemu flyšovému oblúku západokarpatskej sústavy. Budujú ho horniny tzv. magurského flyšu, ktoré sú zastúpené oravsko – magurskou jednotkou. Celok Oravskej Magury je budovaný paleogénnymi flyšovými sedimentami, ktoré predstavujú drobové a drobnozelencové pieskovce, ktoré sú miestami preskupené vápnitými pieskovcami a drobovými ílovcami.
Časť Hruštínskeho podolia je tvorená neogénnymi ťažkými ílmi, ktoré sú pokryté štvrtohornými sedimentami (štrky, piesky).
Zaujímavým zjavom v katastri obce je výskyt druhohorného bradlového pásma jurského veku, ktoré nepatrne vystupuje na povrch nad lokalitou „Za skalou“ v Oravskej Magure. Povrch chotára v severozápadnej časti so širokými chrbtami prerezanými úzkymi dolinami má ráz pahorkatiny až vrchoviny, v juhozápadnej časti (Oravská Magura) prechádza do hornatiny.
Najvyššie miesto v chotári má nadmorskú výšku 1034 m a najnižšie 620 m. Stred obce leží v nadmorskej výške 675 m.
Podľa klimatického členenia kataster Ťapešova patrí do chladnej oblasti, mierne chladného okrsku. Priemerná ročná teplota dosahuje 4 – 6° C. Najteplejším mesiacom je júl s priemernou teplotou 14,6° C, najchladnejším január s priemernou teplotou -6, l° C. Ročný úhrn zrážok v území je okolo 1100 mm.
Po hydrologickej stránke územie spadá do povodia rieky Oravy. Pretože nepriepustné flyšové podložie je chudobné na výskyt zdrojov podzemnej vody, aj riečna sieť katastra Ťapešova je pomerne chudobná. Predstavujú ju iba potok Nevolajka s nemenovaným ľavostranným prítokom, Adamka a Javorina, ktoré ústia do Bielej Oravy. Nad obcou v blízkosti vodojemu sa hromadí na výstupe niekoľko podsvahových pramienkov, v ktorých podloží sa vyskytujú vápnikom obohatené flyšové pieskovce, íly a ílovce. Takto sa vytvorili slatinné prameniská (Železná studnička na začiatku Zhoretín), kde sa vytvára recentný travertín – penovec. Na území obec sú známe aj sírnaté pramene (studnička „vajcovka“ pod Bučinou).
Najrozšírenejšími pôdnymi druhmi v okolí Ťapešova sú piesočnato – hlinité až hlinito – piesočnaté pôdy, resp. pôdy ílovito – hlinité až hlinito – ílovité. Z pôdnych typov prevládajú hnedé lesné pôdy, v menšej miere sú zastúpené železité podzoly, glejové, aluviálne a slatinné pôdy.

Rôznorodosť geologických, geomorfologických, pôdnych a orografických pomerov značne vplýva na pestrosť a druhovú skladbu flóry v území.
Podľa fytogeografického členenia patrí územie Ťapešova do oblasti západokarpatskej kveteny, obvodu západobeskydskej flóry. Rastlinný kryt je oproti pôvodnému stavu značne pozmenený hospodárskou činnosťou človeka. Pôvodne jedľovo – bukové lesy v severozápadnej časti chotára boli zmenené na poľnohospodársku step, resp. v severozápadnej časti boli nahradené monokultúrami smreka. Iba v najvyšších častiach chotára v Oravskej Magure sa zachovali pôvodné jedľové a jedľovo – smrekové lesy s pozmeneným druhovým zložením. Pôvodné horské jelšiny, ktoré sa vyskytovali pozdĺž potoka Nevolajky a jeho nemenovaného ľavostranného prítoku, boli vyrúbané. Dnes ich nahradili porasty s lieskou obyčajnou, resp. priamo v obci s jaseňom štíhlym. Odvodnením značnej časti územia sa narušili podmienky pre existenciu rašelinných druhov, ktoré sa dnes vyskytujú iba na zachovaných enklávach v blízkosti pramenísk.
Z botanického hľadiska je hodnotná najmä už spomínaná lokalita nad obcou v blízkosti vodojemu, kde so skupiny ohrozených druhov flóry Slovenska sa vyskytujú tučnica obyčajná, kruštík močiarny, ostrica Davalova, bielokvet močiarny, barička močiarna, valeriána celistvolistá, páperník širokolistý, páperník úzkolistý, štripinka stlačená, ostrica ježatá, ostrica žltá a iné.
Z rastlinnej zložky živej prírody si pozornosť zasluhujú ďalšie, chránené a vo svojej existencii ohrozené druhy, ktoré nachádzame na rôznych miestach katastra: plavúň obyčajný, chvostník jedľovitý, rebrovka rôznolistá, vemenník dvojlistý, horec luskáčovitý, horcokvet brvitý, všivec lesný, zvonček hrubokoreňový, bradáčik srdcovitolistý, jednokvietok veľkokvetý a pod.
Cennými drevinami sú dve lipy pri štátnej ceste Námestovo – Lokca a pozornosť si zasluhuje aj javor horský, nachádzajúci sa naproti domu č. 88 v hornej časti obce.

Zloženie živočíšstva je podmienené spomínanou pestrosťou vegetačného krytu s orografickým členením územia. Vo vodných tokoch žijú pstruh potočný, čerebľa obyčajná, hlaváč pásoplutvý. Z obojživelníkov je najpočetnejší skokan hnedý. Z ďalších druhov sú zastúpené ropucha obyčajná, kunka žltobruchá, salamadra škvrnitá a mlok vrchovský. Z plazov sa vyskytujú jašterica obyčajná, vretenica obyčajná a slepúch lámavý. Druhovo najbohatšia zo všetkých stavovcov je trieda vtáky, ktorá je zastúpená druhmi ako jarabica, prepelica, chrapkáč poľný, straka, orešnica, strnádka obyčajná, drozd plavý, drozd čvíkotavý, červenák karmínový, pinka obyčajná, sokol myšiar, jastrab veľký, ďateľ veľký, tesár čierny, králik obyčajný, holub hrivnák, jariabok, kolibliarik čipčavý, sýkorky, zelienka, sojka, žltochvost domový, lastovička, belorítka, myšiarka ušatá a pod. Z cicavcov sa tu vyskytuje hraboš poľný, hrdziak hôrny, piskor obyčajný, pĺšik lieskový, potkan obyčajný, veverica obyčajná, lasica obyčajná, zajac poľný, tchor obyčajný, líška obyčajná.
Bežná je raticová zver. Príležitostný výskyt na území vykazujú aj vlk obyčajný a medveď hnedý.