Pečatidlo názov obce vznikol z osobného mena Tepeš. Medzi ľudom našej obce sa zachovala povesť, ktorá hovorí o jej vzniku: „Žili raz traja bratia, valasi, Lokaj , Ťapek a Vavrek. Títo raz prišli do neobývaneho kraja. Rozhodli sa, že tu založia osady. Lokaj zostal prvý a založil Lokcu. Ťapek s Vavrekom putovali ďalej. Keď začuli žblnkot potôčika, Ťapek sa rozhodol, že si tu založí novú osadu. Osada dostala meno podľa neho Ťapešovo. Vavrek sa usadil v blízkosti bratov.“ V archívnych dokladoch sú uvedené názvy obce: Tyapesso, Tapessowo, Tepišovo, Tiepessowo, Tyapešow.
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1580. V tomto roku Ján Rusnák, slobodný šoltýs a 6 valašských sedliakov získalo v novej osade Tyapesso od Juraja Thurzu za námahu pri osídľovaní určité slobody. Slobodný šoltýs Ján Rusnák dostal mlyn a vodnú pílu a sedliaci boli oslobodení od všetkých dávok a robôt, ktoré obvykle vyžadovalo panstvo Oravského hradu. Po 12 – tich rokoch už museli sedliaci vykonávať všetky služby. Roku 1588 osada Tapessowo patrí k Oravskému hradu a buduje sa od niekoľkých rokov v hustých lesoch. V daňovom súpise z roku 1588 má obec 6 sedliackych domov. Avšak v roku 1604 klesol počet na 5 domov, a v roku 1606 počítali 6 ralí. Pri zdaňovaní v roku 1608 našli len dva domy. Počas kuruckých bojov dedina veľmi spustla. V období rokov 1715 – 1716 obec postihla veľká neúroda. Boli to „zamrznuté roky“ , obilie nedozrelo. Ľudia umierali hladom a dobytok hynul. Tieto podmienky napomohli k vzniku epidémií. Proti ťažkým životným podmienkam sa obyvatelia bránili útekmi. Z Ťapešova utieklo 8 poddaných sedliakov.
Roku 1728 má osada Tyapesso mlyn. Leží v kopcovitom údolí a polia sú kamenné, alebo hlinaté. Roku 1739 vypukol mor, zomrelo 122 ľudí. Obyvatelia Ťapešova mali v tomto období na území terajšieho Beňadova lúky a pasienky. Podľa ústneho podania Ťapešovčania utekali pred cholerou na Polyanky Tzape sowske. Podľa ďalších zdrojov vrchnosť nariadila po rozšírení Ťapešova, aby sa poľany osídlili a vznikla ďalšia osada. Prvý človek, ktorý tam vraj prišiel, vedel povedať iba „bo“, takže preto dostala obec názov Beňadovo. Na nové miesto sa musel presídliť každý tretí roľník z Ťapešova. Medzi rokmi 1752 – 1761 bola z chotára dediny Ťapešovo vylúčená nová dedina Beňadovo. Správa dediny Ťapešova do zavedenia Tereziánskeho urbára bola v rukách dedičných šoltýsov s menami: Rusnák, Ťapešovský a Koválik. Po zavedení a schválení Tereziánskeho urbára pre oravské obce roku 1784 prešla na volených richtárov. V roku 1828 tu bolo 56 domova 381 ľudí. V rokoch 1845 – 1847 zúril v obci opäť mor. Obec Ťapešovo ostala v poddanskom pomere oproti hradnému panstvu do vynesenia zák. čl. IX z roku 1848 o zrušení poddanstva. Po zrušení poddanstva sa pomer medzi hradným panstvom a starousadlíkmi upravil dohodou z 20.7.1864. Podľa sčítania z roku 1870 tu bolo 57 domova 308 ľudí.
Hlavným zamestnaním Ťapešovčanov počas uplynulých stáročí bolo poľnohospodárstvo, spojené s chovom dobytka a pastierstva. Veľkú záťaž pre roľníkov predstavovali i roboty na panskom. Okrem toho museli poddaní slúžiť vo vojsku. Zlé životné podmienky spôsobili, že na prelome 19. – 20. storočia veľa obyvateľov odišlo za prácou do iných krajín.
Počas I. svetovej vojny narukovalo 60 mužov s 15 pármi koní. Vznikom ČSR sa ťažký život ľudí nezmenil. Dedina bola zle zásobovaná, bol nedostatok múky, soli, petroleja a šatstva. Majetok oravských obcí bol v 20. rokoch skromný. V roku 1922 bola kúpená hora od Oravského panstva.
Roku 1927 bola veľká povodeň, ktorá znemožnila dobytku dostať sa z paše do dvorov. Dňa 27. júla 1930 sa prehnala víchrica cez obec, ktorá spôsobila škody na poliach, lesoch a domoch. Prvý most cez potok postavili roku 1930, ďalší betónový o rok neskôr. Podľa sčítania z roku 1930 tu bolo 72 domova 355 ľudí. V roku 1935 bola v obci veľká úroda zemiakov a kapusty, ktorých obec predala niekoľko vagónov. V tom istom roku obec kúpila prvé batériové rádio od súkromníka v Lokci.
Večer 25. januára 1938 sa na severe objavila žiara. Obzor bol krvavočervený, ľudia si mysleli, že v blízkom okolí horí. Prírodný úkaz trval do 4. hod. rána. Ľudia vraveli, že to znamená vojnu. Začiatkom augusta 1938 ľadovec zničil úrodu na poliach. V roku 1943 sa začala obec elektrifikovať. Počas II. svetovej vojny za Povstania padli do nemeckého zajatia traja občania a boli odvlečení do Nemecka. Po potlačení Povstania na prelome rokov 1944 – 1945 chodili všetci muži 16 až 60 roční kopať zákopy pre Nemcov. Vo februári 1945 Nemci odvliekli 24 občanov na práce do Talianska, vrátili sa domov až po vojne. V II. svetovej vojne padlo 30 občanov. Ťapešovo bolo oslobodené bez boja 3. apríla 1945 Sovietskou armádou.
Novodobé dejiny po roku 1945 sú poznačené vplyvom nastupujúceho politického systému vo všetkých oblastiach života obce. V máji roku 1945 bola založená dedinská organizácia Komunistickej strany Slovenska. Pre nedostatok potravín bol zavedený lístkový systém na potraviny. V roku 1948 bol v obci založený Československý zväz mládeže s 20 členmi. V roku 1949 sa pri Miestnom národnom výbore utvoril Výbor žien. V roku 1949 – 1950 bola postavená cesta od cintorína pod Babišov. Cestu financoval štát, pri výstavbe cesty sa v obci po prvý raz objavil parný valec. V roku 1951 vznikol Československý červený kríž. V máji 1955 bol založený Zväzarm s 15 členmi. So stavbou kultúrneho domu sa začalo v roku 1954. V kultúrnom dome bola sála, miestnosť pre premietanie filmov, kancelárie MNV. Stavba kultúrneho domu bola ukončená v roku 1956. V obci bol obchod v nevyhovujúcich priestoroch sýpky u Floriána Kyseľa. Z podnetu Jednoty – ĽSD Námestovo sa v roku 1956 začala výstavba nákupného strediska, ukončená v roku 1957.
V roku 1966 bol postavený rímsko – katolícky kostol. V roku 1971 začal Okresný stavebný podnik so stavbou 6 bytovej bytovky Jednotného roľníckeho družstva, ktorú ukončil v roku 1974. Občania svojpomocne vybudovali: obecný vodovod, prístavbu javiska kultúrneho domu, cestu v novej časti obce. V týchto rokoch sa zreguloval potok Nevolajka. V roku 1987 sa vybudoval záchyt prameňov a začala rekonštrukcia vodovodu i oprava budovy nákupného strediska Jednoty. V roku 1990 bola dokončená oprava a rekonštrukcia vodovodu. V roku 1991 sa pristavovala a rekonštruovala základná škola a v roku 1994 bola ukončená prístavba a rekonštrukcia požiarnej zbrojnice.
V roku 1997 bola dokončená miestna komunikácia. V roku 1998 z príspevku nadácie Ekopolis bol vybudovaný drevený prístrešok na obecnú studňu. Táto nadácia poskytla obci financie aj na stavbu amfiteátra, ktorý je umiestnený na ihrisku. Bol dokončený v roku 2000. V roku 2000 začala plynofikácia obce, I. Etapa. V roku 1990 začali v obci vznikať prvé súkromné firmy a živnosti.
V družstve I. typu, založenom na jar 1950, bolo 12 členov. Na druhý typ prešlo JRD v roku 195. Za tri roky trvania JRD sa vo vedení vystriedalo sedem predsedov a družstvo sa rozpadlo. V apríli 1953 bolo založené JRD nanovo. V marci 1953 sa odhlásilo viac ako polovica roľníkov. Väčšinové družstvo založili v roku 1957 a predsedom sa stal Vendelín Hurák. V roku 1958 to bolo celoobecné JRD na čele s predsedom Jánom Kalajom. Po vzniku JRD Magura Ťapešovo bol, aj po zlúčení s lokčianskym družstvom v roku 1987, predsedom Ing. Jozef Socha až do roku 1993. Družstvo dosahovalo veľmi dobré výsledky vo viacerých oblastiach vďaka zodpovednému prístupu k práci nielen vedenia ale aj členov družstva. Popredné miesta obsadzovali v „Oravskej mliečnej lige“. Od 5. marca 1993 je predsedom Roľníckeho družstva Vavrečka – Ťapešovo so sídlom v Ťapešove Ing. Pavol Trabalka. Po roku 1993 sa vybudovala syráreň na spracovanie surového kravského mlieka z vlastnej produkcie. O jej výrobky je veľký záujem.
Pri Miestnom národnom výbore v Ťapešove bola zriadená prevádzka. Prvými zamestnancami od 1.1. 1986 boli Jozef Rypák a Ján Jesenský. Začali pracovať v priestoroch starej školy s jednou Aviou. Medzi prvé akcie patrilo vybudovanie CO skladu a záchyt prameňov. Prevádzka bolo zriadená aj na služby obyvateľstvu v doprave. V roku 1990 sa začala prístavba a rekonštrukcia budovy základnej školy. V roku 1992 z prevádzky MNV vznikol Obecný podnik DOSTA, ktorý fungoval ako príspevková organizácia obce a staval miestnu komunikáciu okolo rodinných domov, rekonštruoval a pristavoval požiarnu zbrojnicu, prerábal schodište a sociálne zariadenia na obecnom úrade. V roku 1994 po dokončení prác na ceste a požiarnej zbrojnici sa prikročilo výstavbe chodníkov na cintoríne a rekonštrukcii kaplnky. V roku 1995, okrem dokončovania chodníkov na cintoríne vykonali pracovníci podniku opravy rigolov a kladenie žľabov okolo miestnych komunikácii, osadil lavičky na cintoríne a pri kapličke. V rokoch 1996, 1997 pokračovali práce na výstavbe miestnej komunikácie – položili sa kanalizačné rúry do telesa cesty a spevňoval sa povrch pod živičný kryt, postavila sa murovaná autobusová čakáreň pre deti dochádzajúce do ZŠ v Lokci. V roku 1999, 2000 obecný podnik prenajímal nákladné motorové vozidlo Praga V3S Hydroekolu v Dolnom Kubíne a vykonávala sa doprava pre obyvateľov Ťapešova a obce. Zamestnaná bola len účtovníčka a práce sa vykonávali na dohody. K 31.12. 2005 bol Obecný podnik DOSTA zrušený.
Pre potreby obnovy reálneho výkonu vlastníckych práv Bývalých ťapešovských urbarialistov a ich právnych nástupcov k predmetu ich vlastníctva, tj. ku majetku združeného podľa ich spoluvlastníckych podielov v Bývalom spolku ťapešovských urbarialistov, ktorý bol zrušený zákonom SNR č. 2/1958 Zb. bolo na Ministerstve vnútra SR zaregistrované združenie urbarialistov pod číslom VVS/1-900/90-4476 dňa 22.10.1991. Obnovilo sa katastrálne územie v jeho historických a vlastníckych hraniciach. Urbarialisti si zvolili 5- členný výbor na dva roky. Valné zhromaždenie sa schádzalo dva razy ročne a spolok sa riadil organizačným poriadkom a stanovami. V roku 1994 v zmysle Zák. 187/93 z urbáru vzniká pozemkové spoločenstvo a v roku 1996 podľa Zák. č. 181/95 sú to Urbarialisti obce Ťapešovo, pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou. Je zvolený nový päťčlenný výbor. Predsedom sa stáva Pavol Bugaj, Anton Jadroň je podpredsedom a členovia sú Peter Baľák, Anton Bakaľa a Pavol Jadroň. V dozornej rade pracujú Hurák Miroslav, Ing. Milan Tomášek a Eduard Jančiga. V roku 2000 je zvolený za člena výboru Pavol Kyseľ. V roku 2006 bol Valnou hromadou zložení výbor urbáru v zložení: predseda – Pavol Bugaj, členovia – Anton Jadroň, Anton Bakaľa, František Hurák, Peter Baľák st., dozorná rada – Miroslav Hurák, Eduard Jančiga, Ignác Hvoľka.
certifikát OBEC ŤAPEŠOVO.pdf Typ: PDF dokument, Velkosť: 3.5 MB
